Po smrti blízkeho človeka sa až pričasto utešujeme slovami: „Už mu je dobre! Má to za sebou…“ Vo svojom žiali zabúdame na fakt, že tomu človeku vôbec nemusí byť dobre, ba práve naopak – môže mu byť veľmi zle. Napriek tomu rýchlo ochabujeme v modlitbách za zomrelého, ktorý možno práve teraz potrebuje naše modlitby viac než počas svojho pozemského života. Známe príslovie Zíde z očí, zíde z mysle pravdivo vystihuje postoj veriacich k modlitbám za zomrelých. Viera v očistec a pobožnosti za duše v očistci nie sú medzi veriacimi veľmi živé. Pokiaľ je človek nažive a potrebuje našu pomoc, urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme mu pomohli. Ak je ale mŕtvy, málokedy si uvedomíme, že je potrebné mu pomáhať. V tejto knihe nájdete poznatky duchovných učiteľov, kňazov a teológov, ktoré sa odvolávajú na Cirkvou schválené zjavenia a príbehy týkajúce sa duší v očistci. „Modlite sa za nás, samy si nemôžeme pomôcť! Túto pomoc očakávame od vás, neodopierajte nám ju! Vy, ktorí ste nás poznali na zemi, ktorí ste nás milovali, azda by ste teraz mohli na nás zabudnúť? Hovorí sa, že v trápeniach spoznávame priateľa; čie útrapy môžu byť prirovnávané k našim? Zmilujte sa nad nami!“ Kniha je cirkevne schválená.