Svätá Katarína Janovská svojím krátkym Traktátom o očistci priniesla Cirkvi závan novej radosti a nádeje. Napriek tomu, že svoju teológiu neopiera o mystické zjavenia, ale o vlastnú skúsenosť so svojím osobným pozemským očistcom, vyznievajú jej slová autenticky a majú veľký vplyv na mnoho generácií teológov i veriacich z celého sveta. Očistec, ako ho vidí Katarína, nie je geografickým miestom kdesi v útrobách zeme. Je to obrovský oheň túžby po Božej prítomnosti, planúci v dušiach zranených hriechom, bolesťou a vedomím, že Boh je taký svätý a čistý, že duša so škvrnami hriechu by pred ním neobstála. Bezpodmienečná a nekonečná láska sa tak stáva balzamom na ubolenú trpiacu dušu i plameňom usvedčujúcim z vlažných rozhodnutí, ktoré počas života robila. „Boh očistil človeka, pripútal si ho jemnučkou zlatou niťou, ktorou je jeho láska, a priťahuje ho k sebe takým silným citom, že človek zostane ,premožený a porazený a úplne mimo sebaʻ,“ pripomína Katarína Janovská slová Dionýza Aeropagitu, ktorými zhŕňa celú svoju teológiu očistca.  Kniha je cirkevne schválená.