Historický román Tieňohra odhalí tajomstvá ukrytépod ruinami kniežacieho hradiska na Zobore. Môžeme sa iba domnievať, čo sa naozaj odohralo v roku 833 na území dovtedy pokojného Nitrianskeho kniežatstva. Jeho obyvatelia si vychutnávali pokoj a mier a netušili, že panovník susedného kniežatstva sa rozhodne všetko zmeniť. Nečakali útok, nevedeli, že príde smrť. Ani to, že vycvičené moravské vojská plienením a vraždením zničia všetko, čo poznali. Ich domovy, rodiny, zvyky dávnych predkov aj úctu k starým bohom. Ani taktika a múdrosť kniežaťa Pribinu, či veľká láska jeho milovanej kňažnej nedokázali zastaviť tých, čo bažili po moci. Mier, pokoj aj samotná láska sú odrazu iba slová. Sloboda skončila v troskách horiacich osád a hradísk. Zostal smútok, sklamanie, iba iskrička nádeje. A nutnosť žiť ďalej. Knižná séria Nitky osudu príťažlivou formou približuje doteraz nepoznané stránky života slovanských panovníkov. Po románe Milica a knieža o tajomnom franskom kupcovi Samovi sa autorka venuje ďalšiemu veľkému mužovi z našich dejín. Ukážka:    Aj kniežacie sídlo dýchalo pokojom, iba v panovníckej spálni nikto nespal. Biele svetlo mesiaca, ktoré vnikalo dnu cez otvorené okenice, sa strácalo v mihotavých odleskoch praskajúceho ohniska. Lôžko, vystlané mäkkými kožušinami, bolo rozhádzané a nič neskrývalo dve nahé telá, prepletené v náruživom súzvuku.    Pribina sa nadvihol, aby lepšie videl na Valiu. Odhrnul jej z tváre prameň vlasov.    „Si nádherná,“ zašepkal obdivne. „Ani som nevedel, že raz dokážem niekoho takto ľúbiť. Každý deň ďakujem Perúnovi, že nám skrížil cesty. “    So sebavedomým úsmevom milovanej ženy mu pozrela do očí. Svetlo plameňov z ohniska sa v nich odrážalo ako na lesklej čepeli meča.    „I ja ďakujem vo svojich modlitbách. No nielen za naše stretnutie. “    „A za čo ešte?“    „Za tvoju lásku, za to, aký si, aj za to, čo všetko si už pre mňa urobil. “    „Urobím pre teba oveľa viac,“ s úsmevom sa k nej opäť pritúlil.    Valia však ešte neskončila. „Som vďačná tiež za dnešný deň. “    „Iba za ten dnešný? Ja sa teším na každý deň s tebou. “    „Myslím to vážne, Pribina. Vieš dobre, aká som s tebou šťastná, avšak dnešok bol výnimočný. Návšteva arcibiskupa znamenala veľa pre mňa i pre ostatných kresťanov v Nitre. “    Knieža spozornel. Ani sám nevedel prečo, okamžite si pri tých slovách spomenul na Mstislava.   O autorke: Tatiana Macková (1963) sa narodila a žije v Topoľčanoch. Je autorkou fantasy novely Syn lesov a príbehu z obdobia križiackej výpravy Piate prikázanie. Vo svojej tvorbe sa v poslednom období zameriava najmä na históriu. Jej knižná séria Nitky osudu príťažlivou formou odkrýva doteraz nepoznané stránky života slovanských panovníkov.  Po románe Milica a knieža o tajomnom franskom kupcovi Samovi sa autorka venuje Pribinovi, ďalšiemu veľkému mužovi z našich dejín. „Určite sa všetko neudialo tak jednoducho, ako to v niektorých prípadoch popisujú učebnice dejepisu. Život predsa nie je jednoduchý. Nič sa nedeje priamočiaro, prosto. Dnes a ani kedysi,“ tvrdí autorka o svojom románe.