„Nechoďte do hosťovskej izby. “ Keď sa Douglas Garrick dotkne končekmi prstov dverí, dopadne na jeho tvár tieň. „Moja žena. je veľmi chorá. “ Zatiaľ čo mi ďalej ukazuje ich neuveriteľný podkrovný byt, mňa zožiera pomyslenie na tú ženu za dverami. Nemôžem však riskovať, že prídem o túto prácu – nie ak si chcem uchovať svoje najtemnejšie tajomstvo. Je ťažké nájsť zamestnávateľa, ktorý by sa príliš nevypytoval na moju minulosť. A tak ďakujem šťastene, že mi nejakým zázrakom Garrickovci dali prácu: upratovanie ich úžasného podkrovného bytu s výhľadom na celé mesto a prípravu luxusných jedál v ich nablýskanej kuchyni. Môžem tu chvíľu potichu pracovať, kým nezískam to, čo chcem. Je to takmer dokonalé. Stále som sa však nezoznámila s pani Garrickovou a ani som nevidela vnútro hosťovskej izby. Som si istá, že z tej izby počujem plač. Pri praní jej bielej nočnej košele vidím okolo goliera škvrny od krvi. A jedného dňa to už nevydržím a zaklopem na dvere. Pomaly sa otvoria a to, čo uvidím vnútri, všetko zmení. Vtedy si niečo sľúbim. Koniec koncov, už som to raz urobila. Dokážem ochrániť pani Garrickovú a zároveň udržať vlastné tajomstvá bezpečne ukryté. Douglas Garrick urobil niečo zlé. Bude za to pykať. Ide len o to, ako ďaleko som ochotná zájsť.
