Videnia Anny Kataríny Emmerichovej (1774 – 1824), ktoré sa zachovali vďaka Clemensovi Brentanovi, nesú pečať jej rýdzej prostorekosti. Sama si túžobne priala, aby boli zapísané, zozbierané a sprostredkované ostatným ľuďom. Uvedomovala si, že obrazy a výjavy z dejín spásy, ktoré videla, vedú ku Kristovi, ktorý podľa slov apoštola Pavla je odrazom neviditeľného Boha. Tajomstvá Starého zákona patria vôbec k prvým videniam, ktoré mladá Anna Katarína dostala. Hovorí: „Keď som mala asi päť alebo šesť rokov a premýšľala som nad prvým článkom katolíckeho vyznania viery: ,Verím v Boha Otca, Stvoriteľa neba i zemeʻ, dostalo sa mi rôznych videní o tom, ako boli stvorené nebo i zem. Uzrela som pád anjelov, stvorenie zeme i raja, stvorenie Adama a Evy i hriech prvých ľudí. Z evanjelia a zo Starého zákona som si nikdy nepotrebovala zapamätať konkrétne state, lebo po celý život som ich videla na vlastné oči. “ Práve videnia Anny Kataríny Emmerichovej nám dokážu priblížiť niektoré, často až nezrozumiteľne a cudzo znejúce posolstvá zo Svätého písma. Vizionárka nechce nikoho presvedčiť, chce len svedčiť. Sprostredkúva a ukazuje nám živé obrazy, neustále zdôrazňuje slová: „A uvidela som. “ Knihe bol v pôvodnom nemeckom vydaní udelený Imprimatur.