Román Tajný vejár prináša sugestívne rozprávanie osemdesiatročnej Ľalie, ktorá na sklonku svojho života rozpráva príbeh, ktorý v sebe dusila. Čína, devätnáste storočie. V ďalekej prefektúre Chunan uzavrie dievčatko menom Ľalia v útlom veku siedmich rokov so svojou laotchung – dvojníčkou citový vzťah, ktorý má trvať po celý život. Ľaliina laotchung Snežná Ruža jej pošle hodvábny vejár, v ktorom sa predstaví básničkou napísanou v nüšu – v originálnom jazyku, ktorý si vytvorili čínske ženy, aby mohli medzi sebou tajne komunikovať tak, aby im muži nerozumeli. Roky plynú a Ľalia so Snežnou Ružou si z izolácie svojich domovov posielajú odkazy na vejári, vzájomne sa informujú a delia o nádeje, sny a úspechy. Obidve prekonajú trápenie pri obväzovaní nôh a neskôr spoločne uvažujú o svojich dohodnutých manželstvách, o pocitoch osamelosti, o radostiach i nešťastiach spojených s materstvom. Jedna u druhej nachádzajú útechu a vybudujú si puto, ktoré im dodáva chuť do života. Keď však medzi nimi vznikne nedorozumenie, ich hlboké priateľstvo sa odrazu začne rozpadávať.
