Anna sa vydávala skoro, hoci nečakala dieťa. Juraj bol chlap, ktorý k nej privandroval aj so svojou temnou minulosťou, usadil sa a pracoval ako robotník. Kým žili v činžiaku v malom meste, ešte sa ako-tak držal. Neskôr, keď postavili dom, za jeho múrmi sa to začalo. Ponižoval ju, šikanoval, fackoval. O jeho predošlom živote nevedela nič. Až po jeho smrti sa dozvedela, že žila s bývalým dozorcom z pracovného tábora v Seredi a majstrom republiky v boxe. A podľa toho sa aj správal k ľuďom, ktorých nacisti a gardisti odvliekli z domovov do koncentračného tábora. Annino svedomie sa topilo vo výčitkách. Zabudla na bolestivý manželský život, myslela na ľudí, k smrti umlátených rukami jej manžela. A aby to nemala také jednoduché, duch mŕtveho sa správal v dome takmer ako za živa. Zjavoval sa, odchádzal, robil si čo chcel. Ivana Havranová vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracovala a profesionálne rástla v redakcii denníka Smena, v časopise Zornička, neskôr v Československej televízii ako publicistka mládežníckeho magazínu Televízny klub mladých. Je autorkou desiatok poviedkových, románových a publicistických kníh, viac ako 400 televíznych scenárov, množstva poviedok pre deti, rozhovorov, reportáží. Po roku 1989 založila vlastné vydavateľstvo, v ktorom vydávala sedem časopisov ako Maxisuper, slovenský Bulvár, Lišiak a iné. Napísala vyše dvadsať kníh, z toho šesť poviedkových. Žije a tvorí v Bratislave.