Román zachytáva obdobie Slovenského národného povstania a kolektivizácie. Dobu autor vníma cez konanie a cítenie postáv, neideologicky. V pasážach venovaných vojne prejdú osadou postupne partizáni, Nemci, Rusi i Rumuni. Nieto dobrých a zlých, víťazov a porazených, ani čiernych a bielych. Sú len tí, čo odchádzajú, a tí, čo ostávajú. Obyvatelia Perunovej Vsi prežijú vojnové zmätky, pretože vietor nevyvráti strom. Vždy ho však možno vykopať z pôdy, potom pri presadení uschne. Ťažký v majstrovsky vyrozprávanom príbehu vykresľuje takmer monumentálnu postavu Fedora Peruna, sedliaka vrasteného hlboko do pôdy - už i svojím menom symbolicky až do predkresťanských čias. Atmosféru deja podfarbuje citlivá práca so symbolmi (jeleň, alebo už spomenutá symbolika mena). V polovici šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia bola knižka nielen literárnou, ale i spoločenskou udalosťou, pretože v protiklade k budovateľským románom ukazuje problémovosť kolektivizačného procesu. Dielo však podmanivosťou rozprávania, presvedčivosťou postáv a svojráznym symbolicko-poetickým videním sveta prerastá konkrétny literárnohistorický kontext a dokáže zaujať aj dnešných čitateľov.
