Publikácia sa zaoberá troma spoločensko-právnymi inštitútmi, v ktorých do popredia vystupuje vzťah medzi občanom a štátom. Autor sa venuje problematike justičného omylu, občianskej neposlušnosti a práva na odpor. Pri justičných omyloch dochádza k narušeniu dôvery vo vzťahu medzi občanom a zodpovednými štátnymi orgánmi. Občianska neposlušnosť predstavuje nelegálny, no akceptovaný prostriedok vyjadrenia nesúhlasu s konkrétnymi zákonmi, vládnou politikou, prípadne sa jej realizáciou poukazuje na závažné globálne problémy (chudoba, vojnové konflikty, migračná kríza a pod. ). Právo na odpor zas predstavuje ústavou garantovanú možnosť verejného politického disentu proti vládnej politike. V monografii možno nájsť opis pojmov, jednotlivých druhov spracovaných inštitútov aj množstvo príkladov, ktoré ilustrujú ich obsah i využitie. Publikácia je rozdelená do troch kapitol. Najprv sa podrobne venuje problematike justičných omylov, nasleduje téma občianskej neposlušnosti a posledná kapitola obsahuje stručné informácie o práve na odpor. Najviac priestoru je venovaný problematike justičných omylov, ktorá dosiaľ nebola v našom právnom prostredí komplexne spracovaná. Zameriava sa na definičné vymedzenie, druhy, príklady, dôvody vzniku aj spôsoby odhaľovania justičných omylov. V kapitole o občianskej neposlušnosti sú zas rozpracované jej nové podoby v súčasnom svete. Publikácia je určená odbornej aj laickej verejnosti.
