Láska. Aká je? V textoch piesní či vo filmoch sa dozviete čokoľvek. A tvrdenie, že láska je slepá, je asi v každom jazyku na svete. Posunkami si to museli hovoriť už naši dávni predkovia. Je niekedy až pričasté, že si nájdeme toho nepravého. Kopnutie, ktoré môže zmeniť celý život a to tak sebe, ako i celej rodine a priateľom. Depresie či pocity menejcennosti sú nechcenými spoločníkmi a niekedy pomôže práve láska. Škoda že niekedy ešte viac slepá ako minule. Jedenásta zbierka básní, ktoré napísala Mária Nováková, je okrem slepej lásky venovaná aj nám, ľuďom, a našim životom. Žijeme a zároveň nežijeme. Čakáme, nekonáme, len tak si nechávame život ujsť. A odchádza naozaj rýchlo, pretože život je krátky. Nebudeme mladí večne, sily každého človeka opúšťajú a ak v mladom veku miznú aj ideály, skončíme zle. Človek je tvor schopný milovať a ďakovať za to, že je milovaný. Všetko je v poriadku, ak tá slávna láska vie, do čoho sa púšťa. Pričasto je ale nezrelá, bojazlivá alebo slepá.