Mladý autor Július Novakovič spísal v knihe zážitky zo svojho dobrovoľníckeho pobytu v Komunite Emmaüs Lescar-Pau vo Francúzsku. Urobil tak z vnútornej potreby, ba dokonca z pociťovanej povinnosti podeliť sa o svoje skúsenosti najmä, ale nielen, s rovesníkmi. Očividne je Emmaüs jeho srdcovou záležitosťou a dobrovoľníctvo vynikajúcim námetom. Veď, ako sám píše, čo-to tam zažil, čo-to popil, čo-to pochopil. Spoznal mnoho zaujímavých ľudí, postavičiek, ktoré výstižne opisuje. Naučil sa niečo o francúzskej mentalite, ale pozoroval v tejto multinárodnej komunite aj rozličné zvyklosti cudzincov. Precvičil si francúzštinu, ale nútený bol zabŕdnuť aj do iných jazykov. Vymieňal plot, sťahoval nábytok, predával, pripravoval palacinky, čapoval pivo, chystal hudobný festival, balil baby, medzitým jedol, zabával sa a spal a dokonca stihol spoznať aj kúsok okolitej krajiny. Mladíckym jazykom nám prerozprával všetky tie chvíle, ktoré stáli za námahu či prebdené noci. Avšak boli aj také chvíle, keď mu v tejto komunite veľmi do reči nebolo. Prečo, to sa dozviete v príbehu, do ktorého sa čochvíľa zahryznete.
