KRISTÍNA JANEGOVÁ, (1952), žije a tvorí v kraji pod Veľkou Javorinou, v meste Stará Turá, no srdcom je Myjavčanka. V kopaničiarskom kraji prežila celý svoj aktívny život. Počas mnohých rokov zúčastňovala sa rôznych literárnych súťaží s celoslovenskou pôsobnosťou ako Wolkrova Polianka, Literárna Senica, literárna súťaž Trenčín Jozefa Braneckého, kde získala i rad významných ocenení. Svoje verše uverejňovala v Novom slove mladých, Romboide, v časopise pre mladú literatúru a umenie Dotyky. Jej básne odvysielali viackrát v rádiu Regina. Od mája 2016 je členkou Spolku slovenských spisovateľov. V poradí tretia zbierka básní autorky Kristíny Janegovej je úprimnou výpoveďou o vzťahoch. Pohybuje sa od najintímnejších polôh vzťahu muža a ženy, po vzťah človeka k človeku vôbec, vzťah k prírode, k zvieratám, k záležitostiam medzi nebom a zemou. Tieto témy ju zasahujú, denne sa s nimi stretá, pozoruje, nasáva množstvo podnetov z okolia. Preciťuje ich až do tej miery, že sú pre ňu zdrojom inšpirácie a vo vzácnych, výnimočných chvíľach nastáva explózia pocitov, vzniká báseň. Autorka sa odovzdáva, ide s kožou na trh, očakáva odozvu a dúfa, že jej básne zasiahnu čitateľov na najcitlivejšom mieste – pri srdci, veď ústrednou témou autorky je predovšetkým, pre život taká potrebná láska.
