Historický román Bezhlavý čas zobrazuje koniec 18. storočia. V Európe vrcholí Francúzska revolúcia popravou kráľa a kráľovnej, narastá teror, násilie a nové vojny. V Habsburskej ríši po neúspešnom reformátorovi Jozefovi II. vládne jeho brat cisár Leopold II. Po jeho neočakávanej smrti (vražda?) sa panovníkom stáva mladý syn František. Ten začína vládu s pevným odhodlaním, že v našich krajinách zabráni revolúcii, nedopustí „bezhlavý čas“. Mladý vládca však čelí rozsiahlemu sprisahaniu, pokusu o štátny prevrat, revolucionári ho chcú pripraviť o život. V románe krok za krokom sledujeme zápas konzervatívneho vládcu a polície s revolucionármi vo Viedni aj v Uhorsku. U nás bol vodcom sprisahania opát Martinovič, jeho spolupracovníci boli aj Slováci. Poznávame atmosféru tajných spoločností, zahraničných agentov, ale aj rozvážnych slovenských osvietencov okolo Antona Bernoláka v Trnave. Podaria sa jakobínskym nadšencom za slobodu ich plány? Aké strasti i slasti prežívajú jednoduchí ľudia u nás aj vo Francúzsku počas „bezhlavého času“ neistoty a ohrozenia? Ako v pestrom filme sa v románe striedajú osudy hrdinov nielen v Trnave, Prešporku, Budíne, ale aj vo Viedni, v Prahe, v Paríži či v Lyone. Poznávame paláce kráľov a šľachty, mníšske cely, chrámy, tlačiarne, snemové rokovania, korunovácie, ale aj súdne siene, väzenské cely, popraviská, gilotíny. Nástup neúcty k ľudskému životu a rozkladu základných hodnôt sa netýka len udalostí pred dvesto rokmi. V niečom pripomína aj dnešné časy. Autor týmto románom varuje, ale zároveň naznačuje, že „bezhlavý čas“ sa dá prekonať iba vzájomným porozumením, láskou a návratom k zdravému rozumu.
